Najčastejším suvenírom, ktorý si turisti donesú z Ruska je matrioška. Nosia ju v rôznych formách od tradičnej, rozkladacej bábiky, ale aj ako kľúčenku, náušnice, šachové figúrky atď. Matriošky sú pomaľované väčšinou v rustikálnom štýle, ale nájdete aj moderné motívy ako napríklad politikov (Trump, Putin, Bush, Merkelová), alebo celebrity (Elvis Presley, Michael Jackson, Freddie Mercury).
V prvom rade si zodpovedajme niekoľko záhad v súvislosti s matrioškou, ktoré určite napadli už nejedného z vás.
Prečo názov matrioška???
Existuje niekoľko teórií, prečo je matrioška práve matrioškou. Prvá teória hovorí, že jej meno odvodili od populárneho mena „Máša“. Naraziť môžete aj na tvrdenie, že je to odvodenina od mena „Matriona“. Niektorí veria, že je názov dostala podľa indickej bohyne „Matri“, bohyni matky. S najväčšou pravdepodobnosťou dostala meno náhodou v procese výroby a to od slova „matróna“, čo znamená matka rodu. To odkazuje na početnosť figúrok v jednej bábike. A predsa len zdrobnenina sa bábike viac hodí, svetlo sveta tak uzrela matrioška.
Odkiaľ pochádza matrioška?
Jej vznik bol údajne ovplyvnený Japonskom. Figúrky podobného typu sa vyrábali v Japonsku, ale motívom však nebola bucľatá dievka, ale japonskí bohovia. Takýto suvenír si doniesla z výletu rodina Mamontových z Ruska, ktorí vlastnili dielňu na výrobu hračiek. Japonci verili, že človek má sedem tiel a každému telu prislúcha iný boh. Preto japonskí majstri vkladali do boha Fukurokuju, šesť ďalších podobizní bohov.Rodinu často navštevoval ruský maliar Maľutin, ktorého bôžik veľmi zaujal. Údajne poprosil stolára Zvjizdočkina, aby mu z dreva vyrobil takéto bábiky, ktoré potom pomaľoval. Do prvej matriošky vložil celú rodinu Mamontových, spolu ich bolo osem.
Prečo je matrioška taká objemná?
Odpoveď ponecháme vašej fantázii. Niekoľko možností vám ponúkneme a výber je už na vás.
Koľko bábik je štandardne v jednej matrioške?
Úplne prvá bábika obsahovala sedem ďalších figúrok, dokopy osem postavičiek. Pretože matka rodu mala veľa detí od najväčšieho, až po najmenšie. V princípe to nie je striktne dané, ale nemalo byť ich menej ako tri. Existuje matrioška, ktorá sa skladá zo 72 bábik a najväčšia matrioška na svete ma výšku až jeden meter.
Koľko má rokov?
Presný rok výroby nepoznáme, udialo sa tak na sklonku 19. storočia. A už v roku 1900 ju rodina Mamontových predstavila na Svetovej výstave v Paríži, kde dostali bronzové miesto za výrobu hračiek a od vtedy sa výroba tejto bábiky rozšírila do celého sveta. Takže ak počítame správne, je to už dáma v rokoch. Nie každý sa teší popularite skoro 120 rokov. Taká Barbie bude tento rok oslavovať iba slabých 60
Kúpiť, alebo nekúpiť Matriošku?To je už na vašom rozhodnutí, vkuse a peňaženke . My hovoríme áno a budeme radi, keď tak urobíte na zájazde s nami. Psst! My v Tripite poznáme miesto, kde je aj matrioška z čokolády. Dokonca poznáme aj matriošku, ktorá vám aj navarí veľa dobrôt z ruskej kuchyne.
Tak si rýchlo poskladajte veci, jedno do druhého a hor sa na spoznávanie Ruska! Veď zájazd do Ruska musí zapadať do vašich plánov, ako bábiky matriošky a my Vám s tým radi pomôžeme.
Vaše chuťové zmysly sa budú tešiť hneď ako vkročíte do Uzbekistanu. Obyvatelia jedia veľa a chutne. Národným pokrmom je však veľmi jednoduché jedlo, volá sa Plov. Je to uvarená ryža s oranžovou a žltou mrkvou a kúskami mäsa na vrchu. Často ju dopĺňajú o varený cícer a sušené hrozienka. Slovo plov pozostáva zo štyroch písmen, z ktorých každé znamená prvé písmeno ingrediencie, ktorá sa v plove nachádza. Táto skratka je samozrejme z písmen uzbeckého jazyka, takže dúfam, že sa na mňa nebudete hnevať, keď vám poviem, že si tie slová nepamätám. Napriek tomu, že plov je ryža s mäsom býva celkom mastný a domáci ho jedia so šalátom z uhoriek a paradajok. Je to jedlo veľmi jednoduché, lacné a efektne zaplní váš škvŕkajúci žalúdok.
K dobrému jedlu nesmie chýbať nápoj a tým je v Uzbekistane zelený čaj. Pijú ho tam na hektolitre. Až neskôr, keď ma postretli žalúdočné problémy mi domáci vysvetlili, že zelený čaj sa pije najmä na dezinfekciu žalúdka. Čaj je súčasťou kultúry všetkých uzbekov a aj jeho servírovanie má svoj štýl.
Čaj dostanete zaliaty v konvičkách, necháte ho chvíľu vylúhovať a potom nasleduje procedúra očistenia čaju. Vezmete malú šálku a nalejete si, túto šálku potom znova vylejete naspať do čajníka a takto to spravíte ešte dvakrát. Vraví sa, že čaj sa takto očisťuje a údajne prvá šálka ešte nie je čaj, druhá je ešte ako olej a tretia tiež ešte nie je poriadna – preto sa premýva trikrát. Zároveň podľa legendy sedí na čajníku trojhlavý démon a každým otvorením čajníka mu jednu hlavu odtrhnete. Po tejto procedúre môžete čaj spokojne vypiť. Najprv si nalieva hostiteľ a potom podáva šálku čaju hosťovi – ľavou rukou, pretože pravou sa drží za srdce.
V Taškente naše prvé kroky viedli na bazár, kde sme strávili takmer pol dňa. Pomyslite si na čokoľvek a určite to tam dostanete kúpiť. Na bazári vás čakajú haldy ovocia a orechov. Orechy majú rôzne a aj také ktoré som predtým v živote nevidela. Najviac ma asi dostal orech, ktorý vlastne ani nie je orechom, ale praženou kôstkou marhule obalenej v soli. Chutí to fakt skvele a trhovníci vás naučia ako ich jesť, aby ste si nevylámali nechty a zuby, pretože najprv treba vylúpnuť z kôstky jadierko a až to sa potom zje.
Ďalšou špecialitkou ktorú sme objavili na trhu je sušené ovocie rôzneho druhu. Nám sa najviac páčili slimáčiky (rozumej sušený žltý melón nakrájaný na pásiky) plnené sušenými hrozienkami. Na trhu zoženiete chalvu nespočetných tvarov. Výrobcovia z nej tvarujú niečo ako dekoračné torty s labuťami a srdiečkami, ktoré sa potom darujú na svadbe.
Tak ako zelený čaj aj chlieb je súčasťou uzbeckej gastronómie a konzumuje sa takmer ku všetkému. Vo videu nižšie môžete vidieť ako ho pečú.
Po nákupoch sme vyhladli a zavítali sme na časť bazáru, ktorá je venovaná street foodu. Dostali sme vývar a tanier s kúskami cesta a mäsa. Konského mäsa. Toto mäso sa spolu s cestom ponára do vývaru a takto sa konzumuje. Tento pokrm je tiež z kategórie jednoduché jedlo, ale chutí skvele.
Náš výlet sme čo sa týka jedla poňali veľmi experimentálne. Udialo sa tak vďaka našim sprievodcom, ktorí nám ukázali všetky lokálne dobroty. V takýchto ďalekých krajinách sú aj chute iné, zloženie jedál je iné, zelenina sa pestuje v inej zemi a zvieratá sú krmené inými vecami, preto aj môj žalúdok začal štrajkovať a navštevovala som toaletu viac ako som chcela. Moje odporučenie je: určite ochutnávajte, lebo je to zážitok, ale na cestu si pribaľte napríklad Endiex, či iné tabletky proti hnačke pre cestovateľov. Ktoré vám zabezpečia trávenie ako doma.
V predošlom blogu o dobrých radách do Ruska sme vám prisľúbili, že vám napíšeme viac o tom, čo treba v Rusku zjesť. Povedzme si úprimne, Rusko je obrovská krajina a obsiahnuť všetky špecifiká jeho kuchyne nebude jednoduché, ale aspoň sa o to pokúsime. Kuchyňa v Rusku obsahuje najmä pelmeni, čiburieky, vinagret, vodku, kaviár, sušené ryby, soljanka, syrnik, kvas, čierny čaj…a mohli by sme pokračovať ďalej…a stále a stále by sme nachádzali niečo čo by sme mohli v Rusku ochutnať.
Začneme asi tým, čo by mohlo byť slovákovi najbližšie a to sú pelmeni – jedná sa o pirôžky varené vo vode plnené mäsom, bylinkami, syrom, zemiakmi a pod. Servírujú sa podobne ako u nás s opraženou cibuľkou na vrchu, alebo smotanou. V jedálnych lístkoch však určite nájdete aj napríklad špenátové pelmeni s kaviárom a pod. Ak máte radi slovenské pirohy, a dáte si pelmeni v Rusku, určite vám budú chutiť.
Ďalšou ruskou, o čosi mastnejšou pochúťkou sú čibureky. Vyzerajú ako tenké langoše, ale sú plnené mäskom alebo syrom s bylinkami (väčšinou kôprom). Vyprážajú sa na oleji a takéto chrumkavé sa potom jedia. Odporúčame v kombinácii s pivkom. Nikdy som nebola a asi ani nebudem odborníčkou na pivo, a preto mi neprislúcha súdiť – ochutnajte sami a spravte si názor – ja som sa stretla napríklad so Žiguľovskoje alebo s pivom Sovietske exportne, alebo so Sibírskou Koronou.
Rusi majú celkom radi cviklu. Z uvarenej robia rôzne šaláty, napríklad vinigret – k civkle pridajú uvarené zemiaky, mrkvu, hrášok, kyslé uhorky, olivový olej, premiešajú a je to. Alebo cviklu uvaria, nastrúhajú, pridajú sušené slivky a vlašské orechy a tradááá, ďalší šalát je na svete.
Keďže Rusko leží aj pri mori, ich kuchyňa sa skladá aj z rýb, či už sú čerstvé alebo sušené. No a samozrejme nesmieme zabudnúť na kaviár – červený alebo čierny, ktorý si turisti často nosia ako suvenír, no netreba zabudnúť na to, že vývoz kaviáru je obmedzený – 250g na osobu.
Keďže v Rusku vie byť naozaj pekelná zima a polievky vždy dobre zahrejú, musíme spomenúť Soljanku – polievka podobná našej kapustnici obsahujúca ako inak kyslú kapustu, hríby, zemiaky, smotanu a základné tri druhy sa delia na mäsovú soljanku, rybaciu soljanku a hríbovú soljanku. Je len na vás, ktorú si vyberiete.
Syrok je sladkosť v rusky hovoriacich krajinách. Je to v podstate veľmi jednoduchá pochúťka – osladený tvaroh poliaty čokoládou. Kúpite ho v každých potravinách a stojí pár centov. Samozrejme rusi vyrábajú množstvo čokolády a bonbónov, ktoré kupujete na kilá. Známym výrobcom čokolády rôznych druhov je spoločnosť Aljonka, dizajnom veľmi podobná našej čokoláde Deva.
No a čo by sme to boli za turistov, ak by sme sa okrem jedla aj dobre nenapili. Skúste napríklad kvas – nápoj vyrábaný kvasením obilnín s miernym obsahom alkoholu. Rusi ďalej pijú veľa čierneho čaju a no a samozrejme vodky. O tom, ktorú vybrať by sme mohli debatovať donekonečna a možno ešte dlhšie. Majú v ponuke asi milión druhov, rôznej intenzity, príchutí, s prísadami či bez, a samozrejme fľaše rôzneho dizajnu a veľkostí. Moskve a Petrohrade je možné zájsť aj do Múzeí vodky, kde vám zopár druhov dajú ochutnať a aj vás naučia ako vodku správne piť.
Nuž tak prajeme vám prijatnovo apetita a na zdarovje!
Najkrajší darček, ktorý môžete darovať sú zážitky!!! Nakúpte naše darčekové poukážky!
Nie je nič krajšie ako splniť niekomu jeho cestovateľský sen. Či už chce ísť oddychovať na pláž, alebo spoznávať históriu, s nami si určite vyberie. Na všetkých čakajú krásne zážitky vo Vietname, Azerbajdžane, Gruzínsku, na Malte a v iných krajinách.
Vyberte si z ponuky našich darčekových poukážok a už viac nemusíte premýšľať ako potešiť svojich blízkych.
V Tripite sme pre vás pripravili darčekové poukážky v hodnote 100€, 200€, 500€ alebo na celý zájazd.
Po zaplatení darčekovej poukážky vám ju zašleme poštou a použiť ju môžete na ktorýkoľvek zo zájazdov našej cestovnej kancelárie.
V prípade otázok nás neváhajte kontaktovať telefonicky, alebo mailom na info@tripito.eu.
Toto je iba vzor a neslúži na úhradu zájazdu. Zakúpená poukážka je vyplnená, opečiatkovaná a podpísaná.
Na Rusko, teda bývalý Sovietsky zväz, má silné spomienky najmä generácia našich rodičov a starých rodičov. Asi nikdy v živote nezabudnú na povinnú ruštinu na školách a mnohé aktivity komunistickej vlády. Rusko však našťastie nie je len politika a pre cestovateľov ponúka aj množstvo zaujímavostí. Vedeli ste, že?
autor: Adam Lazár, www.milujemcestovanie.sk
Ak máte radi zvieratká a špeciálne koníky, nečítajte si tento článok. Kazaši nejedia bravčové, ale za to jedia koninu. Ich národným jedlom je Bešbarmak, čo je pečené konské mäso so zemiakmi a trhaným cestom s bylinkami. Vravia, že z koniny sa tak neprieberá a mäso je viac fit. Kazašská kuchyňa sa typmi jedál a chuťami prelína s kuchyňami celého bývalého sovietskeho zväzu. Nájdete v nej šašlik – mäsko napichnuté a grilované na špajli; plov – ryža so zeleninou a mäsom; baraninu alebo rôzne druhy pirohov, napríklad manty plnené mäsom.
Takmer každá krajina, ktorú poznáme si vyrába svoj vlastný syr, inak tomu nie je ani v Kazachstane. Vyrábajú tu tart a väčšinou ho dostanete vo forme väčších alebo menších guličiek. Najčastejšie sa jedáva naslano a na svoje si prídu najmä milovníci kyslejších chutí.
Ako správne milovníčky sladkého nás zaujímali sladkosti. Národnou sladkosťou je žent, ktorému ku cti slúži, že je celý bio – ide o pomleté pšeno s maslom a cukrom stlačené do malých bonbónikov. Pravdou však je že táto kazažská pochúťka nám chutila skôr ako piesok s prachom. 🙂 Ďalšou sladkosťou je niečo ako kusy osladeného tvarohu sfarbeného do hneda. Toto chutí ako cheescake bez cesta. Kazaši pijú pomerne dosť čaju a servírujú k nemu malé čajové pečivko rôznych tvarov.
žent
My sme zavítali do typickej kazašskej reštaurácie „Večnoje nebo“, ktorá sídli v mrakodrape nazvanom Moskva. Je zariadená v tradičnom štýle a môžete si tu vybrať z regionálnych pochúťok. Nám tu chutilo takmer všetko, čo sme vložili do úst a preto ak prídete na návševu Kazachstanu… nebojte sa ochutnávať a spoznávať. Čakajú na vás prekvapivé chute. Ak máte chuť objaviť Kazachstan, tak sa s nami vyberte na zájazd - Kazachstan to najlepšie za 10 dní.
Naša cesta do Kazachstanu sa začala odletom z Budapešti, čo je asi najlepším a najrýchlejším spojením pre cestovateľov zo Slovenska. Let trval rovné 4 hodiny a časový posun je takisto 4 hodiny. Čo znamená, že sme pri pristávaní videli už večerné svetlá hlavného mesta Astany. Svetelné dekorácie tiahnuce sa celým mestom nás doprevádzali až do hotela. Celá Astana je totiž vyzdobená svetielkami a my sme sa cítili ako na Vianoce.
Niečo na úvod o Astane
Astana v kazašskom jazyku znamená „hlavný“ – takto pomenovali kazaši svoje hlavné mesto. Ale nebolo tomu tak vždy. Pôvodným hlavným mestom bolo kedysi Almaty a až v 1997 sa ním stala Astana. Dôvodom bola údajne lepšia poloha a možnosť stavať a zväčšovať mesto. Treba však ešte povedať, že samotný Kazachstan sa stal nezávislou krajinou až v roku 1991.
Kazachstan a víza
Od 1. januára 2017 sa zrušila vízová povinnosť do Kazachstanu pre občanov 45 krajín, vrátane občanov Slovenskej republiky na pobyty nepresahujúce 30 dní. Čo však potrebujete je platný pas, do ktorého vám pri prechode hraníc vložia biely migračný papierik, ktorý za nič na svete nesmiete stratiť. Zoberú vám ho keď sa budete vracať domov.
Ako vyzerá Astana
Astana je moderno-orientálne a rýchlo sa rozvíjajúce mesto. Kazachstan ťaží veľa ropy, čo je vidieť aj na stavbe celého mesta. Budovy a ulice sú postavené veľmi veľkoryso. Mrakodrapy sa tiahnu do výšky a široké bulváre len dosvedčujú to, že mesto má miesto sa zväčšovať a priestoru nie je málo. Je totiž vystavané na rovnej ázijskej stepi, kde môžete so stavbou pokračovať hádam aj donekonečna. Ide o jedno z najchladnejších hlavných miest na svete. Teplota v lete dosahuje max 25 stupňov a v zime môže klesnúť aj na -30C.
Ide o relatívne novovystavané meste o nenájdete v ňom preto klasické staré centrum mesta na aké sme my Európania zvyknutí. Chýbajú tu malé kaviarničky, romantické zákutia a staré kamenné uličky. Naproti tomu však Astana ponúka veľa archetektonicky zaujímavých stavieb. Spomeňme napríklad vežu Bayterek so zlatou guľou navrchu, ktorú miestni prezývajú chupachups (lízatko). Má 97 metrov, čo je symbolika k dátumu kedy sa Astana stala hlavným mestom. Krásny je aj palác prezidenta Nursultana Nazarbayeva, ktorý v krajne prezidentuje už od jej vzniku a sami kazaši vravia, že už vedia, že bude prezidentovať aj naďalej. Pálác je možné vidieť aj odfotiť, no ohraničnuje ho pomerne rozľahlý priestor s plotom a vysokými stromami.
Keď už sme pri nákupoch, tak by sme vám mali povedať, že miestna mena sa volá tenge a kurz je približne 455 tenge za 1€ (k 29.5.20). Ceny sú nižšie ako na Slovensku. Napríklad za taxík zaplatíte v priemere okolo 3€, za lístok na MHD cca 0,20€. V obchodoch sa dá platiť kartou, akceptujú bežne dostupné karty ako VISA či MasterCard.
Keď sme odchádzali do Kazachstanu, hádam nikto sa nezdržal poznámky o Boratovi (film Borat – komédia o kazašovi cestujúcom po Amerike). V Kazachstane však po Boratovi nie je ani chýru, ani slychu. Ale keď už debatujeme o ľuďoch, ktorí tam žijú, povedzme si o nich viac.
Pôvodní kazaši boli kočovníci, ktorí žili v jurtách. V polovici 19.storočia sa začali usádzať. Ak by ste niekde stretli obyvateľa Kazachstanu, dovolíme si tvrdiť, že by ste si nesprávne tipli ich národnosť. Väčšina z nich totiž vyzerá ako thajci, či číňania. Darmo, nachádzame sa v strednej Ázii a genetiku nezapriete. Na nás slovákov reagovali slovami: „ste vysokí a pekní“.
Kazaši hovoria po kazašsky a po rusky. Zaujímavé je, že rusky hovoria všetci, kazašsky rozumie menej ľudí. Je to spôsobené tým, že počas bývalého režimu bola kazaština regulovaná a bolo iba málo škôl s týmto vyučovacím jazykom. Proste nebol to oficiálny jazyk iba nárečie. Všade sa učilo rusky. So vzdelaním v Kazachstane to však ani teraz nie je na úplnom poriadku. Vládne tú pomerne silný patriarchát, čo znamená, že otec je živiteľ rodiny a ženy nerobia a starajú sa doma o rodinu. Preto ak chce mladá žena študovať, nestretne sa veľmi s podporou. Názor je taký, že doštuduje strednú školu, vydá sa a bude sa starať o rodinu.
Momentálne sa však v Kazachstane vyučuje v troch jazykoch: kazašsky, rusky a anglicky. Najlepšie sa však dohovoríte rusky. Väčšina obyvateľov Kazachstanu ma moslimské vierovyznanie, ale ženy nechodia zahalené. Vidíte ich v uliciach pekne upravené, namaľované a moderne oblečené. Plastické operácie sú takisto veľmi populárne. Muži sú gentlemani a často za ženu platia nielen účet v kaviarni, ale aj jej nákupy. Kazaši sú milí ľudia, ktorí sú ochotní pomôcť. Počas našej cesty autobusom približne polovica vedela kam cestujeme, pretože všetci sa pýtali a radili ako sa tam najlepšie dostať
Mnohí ľudia sa možno boja cestovať do „stanov“ (Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan…) pretože sú to krajiny, o ktorých veľa nevedia. Nevedomosť vyvoláva strach. My však môžeme s určitosťou povedať, že sa nemáte čoho báť. Kazachstan je krajina ako každá iná, treba ju len spoznať
