Jedlo v arabských krajinách je sviatok. Stretne sa celá rodina a hoduje sa. Tradičné arabské pokrmy hrajú rôznymi farbami a chuťami. My vám prinášame recept na jednoduchšie vegetariánske jedlá, ktoré sú ale veľmi obľúbené a chutné. Falafel a hummus. Naučili sme sa ich v Jordánsku.

Hummus: svojim názvom veľmi neláka, ale jeho chuť vás presvedčí a budete ho milovať. Hummus v preklade z arabčiny znamená cícer a tak je jasné, že jedlo je pripravené z tejto strukoviny.

Falafel: Tieto vyprážané, alebo pečené guličky z cícera sú známe po celom svete. Servírujú sa v pita chlebe alebo samostatne a ich prílohou sú rôzne šaláty alebo štipľavá omáčka.

Tento recept nám dala naša kamarátka Lenka, ktorej babička je z Ruska a tento recept pravidelne robieva.

INGREDIENCIE:

Cesto:
250g hladkej múky
1 vajce
pol lyžičky soli
100ml mlieka

Všetko spolu zamiešame a vypracujeme na hladké cesto. Nedávame zbytočne veľa mlieka. Ak by nebolo mlieko, môže sa použiť aj voda. Cesto sa nesmie lepiť na ruky a musí byť tuhé. Zabalíme ho do potravinovej fólie a dáme do chladničky aspoň na 30-40 min.

Plnka:
500 g mleté mäso hovädzie + bravčové - lepšie je keď je to trošku mastnejšie, mäso by nemalo byt príliš suché.
1 cibuľa
cesnak - podľa chuti
soľ
čierne mleté korenie

Cibuľu môžme úplne rozmixovať na kašu v mixéri alebo veľmi nadrobno nakrájať. A všetko spolu premiešame. Ak by to bolo príliš suché, môžeme pridať vodu.

Postup:
Cesto vyvaľkáme asi na 1-2 mm, vykrojíme si kolieska a dáme dovnútra lyžičku plnky.
Zlepíme okraje ako pri pirohoch a konce spojíme, kým nám vzniknú klobúčiky. Cesto nevaľkáme cele a naraz, ale postupne, aby zbytočne neobschlo.
Varíme 7 minút v osolenej vode, do ktorej pridáme 2-3 guličky nového korenia a 1-2 bobkové listy.

Príloha:
ocot
soľ
cesnak
prevarená voda
Všetko spolu premiešame a namáčame pelmene do takto ochutenej vodičky.

PS: Dĺžka prípravy - CELÁ VEČNOSŤ 🙂

Postup ako vytvarovať správny tvar pelmena nájdete v galérii.

To, že jazero Bajkal by malo byť na zozname každého cestovateľa je fakt, ktorý potvrdia všetci tí, ktorí tam už boli. Toto miesto má neuveriteľnú energiu a moc. Pulzuje, žije, dýcha a opantá vás. Domáci ho prezývajú aj „posvätné more“ a na jeho brehu sa stále vykonávajú šamanské rituály. Obyvatelia tejto zeme si hovoria buriati a mnohí žijú v drevených domčekoch alebo jurtách. Jazero sa nachádza v južnej centrálnej Sibíri, neďaleko mongolskej hranice a je obklopené horami, lesmi a divokými riekami. Bajkal, to je obrovský a úchvatný kus zeme plný prírodných krás. Poďme si povedať niekoľko zaujímavých faktov o tomto jazere:

» Jazero Bajkal je najhlbšie jazero na svete

» Je jednou z 25 pamiatok svetového dedičstva UNESCO v Rusku

» Má najväčší objem sladkej vody na svete, 23 000 kubických km. To znamená, že jedna pätina všetkej sladkej vody na svete sa nachádza práve tam

» Jazero Bajkal je dlhé 640 km a podľa jeho rozmerov ide viac o more ako o jazero

» V jazere žije ryba golomyanka – jemne ružová, takmer priesvitná ryba, ktorej väčšinu tela tvorí tuk. Domáci ju preto používajú ako olej, keď idú variť

» Bajkal je tiež najstaršie sladkovodné jazero na svete, ktoré vzniklo pred 20 až 25 miliónmi rokov

» Priemerná ročná teplota v okolí jazera je 0 stupňov. Najteplejšie je v júli, kedy teploty stúpajú k 18tim stupňom a naopak najchladnejšie je v januári, keď je teplota okolo -20 stupňov.

» Je domovom mnohých jedinečných druhov zvierat a rastlín vrátane sladkovodných tuleňov, ktoré sa volajú nerpa a sú neskutočné zlatučké, keď sa narodia, pretože sú biele ako sneh

» Jazero Bajkal je jedno z najčistejších vodných plôch na svete

» Rozmery jazera Bajkal: dĺžka: 636 km, šírka 79 km, hĺbka 1642m, voda je taká čistá, že dokážete vidieť objekty aj 40 metrov pod hladinou

» V jazere Bajkal je 27 ostrovov, z ktorých väčšina je neobývaná. Najväčším a obývaným ostrovom je ostrov Olchon, kde len pre pár rokmi zaviedli elektrinu a nemajú tam asfaltové cesty

» Najvyužívanejším autom na ostrove Olchon je UAZ 469 mikrobus, prezývaný aj „Buchanka“ lebo zvládne aj horší terén a nízke teploty

» Pobrežie jazera Bajkal meria 2100 kilometrov. Časť pobrežia dokážete prejsť na vlaku, pretože časť železnice v okolí jazera je súčasťou transsibírskej magistrály.

» Do jazera Bajkal tečie viac ako 300 potokov a riek, ale iba jedna z nej vyteká. Je to rieka Angara.

» Viac ako polovica druhov zvierat nájdených v jazere a jeho okolí je jedinečná pre toto miesto a nenájdete ich nikde inde

Pozývame vás k tomuto čarokrásnemu miestu na našom zájazde.

Viac fotiek si môžete pozrieť na našom FB.

Ako možno mnohí už viete v našej CK sa zameriavame na bývalé krajiny ZSSR a krajiny smerom na východ. Čiže také krajiny ako Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Rusko, Ukrajina či Uzbekistan nám nie sú cudzie. Tento blog je venovaný osobnostiam, o ktorých ste možno ani netušili, že  majú pôvod v týchto krajinách resp. nikdy by vám nenapadlo, že vôbec vedia kde sa daná krajina nachádza.

Mila Kunis, foto: wikipedia

Táto americká herečka debutovala v obľúbenom seriály Tie roky 70.te a hrala vo filmoch ako “Matky rebelky” či oscarový film “ Čierna labuť“. Avšak skutočné meno herečky je Milena Markovna Kunis a pôvodom je z Ukrajiny z mesta Černivci. Do USA emigrovala spolu s rodičmi, keď mala 7  rokov.

Milla Jovovich, foto: čas.sk

Herečka, modelka a hudobníčka sa najviac preslávila svojou úlohou vo filme Piaty element. Jej skutočné meno Milica Bogdanovna Jovovich a podobe ako Mila Kunis má korene na Ukrajine a narodila sa v meste Kyjev. Keď mala 5 rokov spolu s rodičmi emigrovla do Londýna a neskôr do USA.

Irina Shayk, foto: Cosmopolitan

Je slávna ruská modelka celým menom Irina Valerjevna Šajchlislamova, ktorá sa narodila v roku 1986 v meste Jemanželinsk. Za svoj nevšedný vzhľad údajne vďačí svojmu otcovi, ktorý bol Tatar. Svoju kariéru v tejto industrii „krásy“ začala Irina v roku 2004 víťazstvom v súťaže krásy v Jemanželinsku.

Cher, foto: biography.com

Kráľovná popu má prekvapivo arménske korene. Je otec bol vodič kamióna s Arménsko-americkým občianstvom. Pravé meno Cher je Cherilyn Sarkisian. Čo myslíte podobá sa na Arménku? My by sme povedali, že genetiku teda nezaprie 🙂

Josef V. Stalin

Tento sovietsky vodca, vlastným menom Josif Vassarionovič Džugašvili , ktorý prevzal vládu po Leninovi je pôvodom z Gruzínska a jeho rodným mestom je Gori, kde sa nachádza aj múzeum s jeho rodným domom. Stalin pôvodne študoval za duchovného, ale školu nedokončil a vydal sa cestou kriminálu. Bol známi aj ako bandita, neskôr sa pridáva do strany a ďalej to asi už mnohí poznáte. Jeho múzeum navštívite počas nášho zájazdu do Gruzínska.

Sergej Brin

Podnikateľ a spoluzakladateľ spoločnosti Google sa narodil v roku 1973 v Moskve do židovskej rodiny. Jeho otec bol profesorom matematiky a ekonomiky a v roku 1979 celá rodina emigrovala do USA. Tam študoval Sergej matematiku a informatiku a neskôr úspešne skončil štúdia Stanforde, kde sa stretáva aj s Larrym Pagom. S ním neskôr zakladá Google.

Avicenna

Pod týmto meno je známi „otec modernej medicíny“ západnému svetu. Jeho vlastné meno bolo Ibn Sína a narodil sa v mestečku v blízkosti Buchary v Uzbekistane. Bol to uznávaný filozof a lekár. Do dnešných dní sa zachovalo 40 štúdii v oblasti medicíny, ktoré napísal a práve tieto štúdia položili základy modernej medicíne. Viac o jeho živote sa dozviete napríklad aj na našom zájazde do Uzbekistanu.

Vladimír K. Zworykin

Bez tohto pána by sme mali len ťažko televíziu ako ju poznáme dnes. Bol priekopníkom v televíznych technológiách. Vymyslel televízny prenosový a prijímací systém, ktorý pracoval s katodovými trubicami- ikonoskop (teda farebný televízor).  Narodil sa v meste Murom, Rusko v roku 1889 a študoval v Petrohrade a vo Francúzsku. V roku 1919 nadobro odcestoval z Ruska na západ do Európy a neskôr do USA, kde vo veku 94 rokov aj zomrel.

Shoukhrat Mitalipov (Šuchrat Mitalipov)

Biológ a vedec pôvodom z Kazachstanu z mesta Almaty. Poznať ho môžete ako priekopníka v medicíne a hlavne v klonovaní. Jeho pokusy v klonovaní opíc vyvolalo mnoho otázok, ale hlavne objavil spôsob ako liečiť Mitochondriálne choroby, ktoré sú genetické dané. Vie „nezdravé gény“ nahradiť zdravými. Taktiež dokázal vytvoriť kmeňové bunky z buniek kože.

Alexander Rybak

Tento sympatický spevák, hudobník a herec očaril ľudí na projekte Eurovízia v roku 2009, ktorý aj vyhral s pesničkou „Fairytale“ (video nižšie). Alexander reprezentoval na tomto projekte Nórsko, ktorého je aj občanom. Avšak ako jeho meno napovedá narodil sa v Minsku, Bielorusko v roku 1986. Jeho otec je slávny huslista a mama nadaná klaviristka. Do Nórska emigrovali, keď mal Alexander 4 roky.

Dimash Kudajbergen

Len 25 ročný spevák z Kazachstanu o svojom talente dal vedieť už celému svetu a svojím hlasovým rozsahom neprekvapil len Kazachstan, Rusko, ale aj napríklad porotcov v slávnej relácii X Factor či The Voice (projekt Hlas na Slovensku), kde hľadajú nadaných spevákov. Určite si vypočujte pesničku až do konca.

Dôvodov prečo ísť do Jordánska by sme narátali asi tak tisíc a jedným dychom dodávame, že ak čo i len troška uvažujete, že by ste túto krajinu navštívili, určite tak urobte. Nebudete sklamaní. V našom článku sa však nebudeme zaoberať klasickými informáciami o tom kde sa Jordánsko nachádza a koľko má obyvateľov, ale  vymenujeme si zopár zaujímavostí, ktoré sme počas našich ciest postrehli. Jordánsko - zaujímavosti, čítajte tu:

1. Jordánsko je kráľovstvo

Kráľovstvá sú iba v rozprávkach... No, nie je to celkom takto, ale na svete už ich už nemáme veľa. Vedeli ste napríklad, že Thajsko je kráľovstvo? Alebo Kambodža? Možno áno, no zaručene vás prekvapí, že oficiálny názov Nórska je takisto Nórske kráľovstvo. Medzi kráľovstvá ďalej patrí aj napríklad Španielsko, Belgicko, Dánsko či Holandsko. V niektorých krajinách plnia králi iba reprezentatívnu funkciu, inde majú väčšie právomoci.

Jordánsko je tiež kráľovstvo a celým oficiálnym názvom sa volá Jordánske hášimovské kráľovstvo. Má svojho kráľa a kráľovnú, ktorí sú u obyvateľov veľmi populárni a vážení. Jordánsky kráľ pochádza z hašimovskej dynastie a je údajne priamym potomkom proroka Mohameda.

2. Hlavné mesto Ammán je Philadelphia

Hlavným a zároveň najväčším mestom Jordánska je Ammán s cca 4,5 mil obyvateľmi. Historicky sa však toto miesto volalo Philadelphia. Označenie pochádza zo starovekej gréčtiny. V preklade to znamená „mesto bratskej lásky“. V čase starovekého Grécka bola Philadelphia jedným z najrozvinutejších a najbohatších miest tohto kraja. Bohužiaľ séria zemetrasení prinútila ľudí opustiť svoje domovy, utiahnuť sa viac do hôr a venovať sa pastierskemu spôsobu života. V 20.storočí sa mesto začalo opäť budovať a premenovalo sa na Ammán, podľa jeho pôvodných obyvateľov Amonitov.

3. Najvyššie a najnižšie

Ak by ste sa chceli pozrieť na svet z výšky, z najvyššieho bodu na svete, vaše kroky povedú na Mount Everest, to všetci dobre vieme. Viete však, kde sa nachádza najnižšie položené miesto na zemi? Je to práve v Jordánsku pri Mŕtvom mori. A je to presne -398 metro pod morom. Táto poloha zaručuje tomuto miestu teplé počasie aj v mesiacoch, kedy je na ostatných miestach chladnejšie. V Mŕtvom mori sa okúpete pokojne aj v decembri či v marci. Naopak najvyššia hora v Jordánsku sa volá Jabal Umm al Dami a má 1854 metrov, nášmu Gerlachu teda siaha tak po plecia 🙂

4. Kedy umrelo Mŕtve more?

Táto otázka nie je správne položená, ale názov tohto nevšedného miesta na zemi si to pýta J V podstate môžeme povedať, že Mŕtve more nikdy nežilo. Nežijú v ňom ryby ani žiadne iné živočíchy. Neprežili by, pretože Mŕtve more je extra slané. Obsahuje až 33% soli, pričom bežné moria majú tak 3,5% soli. Mŕtve more sa teda právom pýši titulom najslanšia vodná plocha na Zemi. A prečo je teda také slané? V jednoduchosti: Pretože prítokmi tohto mora sú rôzne rieky, ktoré obsahujú veľa solí a minerálov. Zároveň je teplota vody príliž vysoká a voda sa vyparuje. Týmto procesom sa more preslaňuje. Kedy teda umrelo Mŕtve more nevieme, no vieme povedať, že proces tvorby tohto zaujimavého miesta sa začal niekedy pred 3 miliónmi rokov a údajne sú na jeho dne zrúcaniny miest Sodoma a Gomora.

5. Živé stĺpy

Neďaleko Ammánu sa nachádzajú tzv. Pompeje východu. Ide o legendárne rímske mesto Jerash. Toto miesto je jedným z najväčších a najlepšie zachovaných rímskych miest mimo Talianska. Jerash bol súčasťou zoskupenia Dekapolisu – obchodné združenie 10 miest, v ktorom žilo za jeho najväčšej slávy okolo 20tis. obyvateľov. Mesto ľudia postupne opúšťali kvôli nájazdom nepriateľov a častým zemetraseniam. Antická časť tohto mesta tak zapadla prachom a ľudia ho znovu začali objavovať v polovici 20.storočia. Okrem toho že na tomto mieste sú koncentrované stavby vysokej historickej hodnoty, nájdete tam aj pohybujúce sa stĺpy. Nie, nepredstavujte si to prosím tak, že dnes vidíte stĺp tu a zajtra ho nádjete o 5metrov ďalej. J Ale v chráme bohyne Artemis sa stĺpy skutočne hýbu. Ucítite to, keď popod niektorý z nich vložíte ruku. Znie to troška nebezpečne, ale máme to odskúšané.

6. Jordánsko neťaží ropu

Krajiny arabského poloostrova sú poväčšine známe tým, že ťažia ropu. Jordánsko medzi nich nepatrí. Takmer vôbec sa tam neťaží ropa. Zaoberajú sa však ťažbou fosfátov, ktoré sú popri turizme a finančníctve zdrojom najväčšieho príjmu tohto kráľovstva.

7. V Jordánsku sneží

No, nie počas celého roka a nie veľa, ale môže sa stať. Každý z nás si pravdepodobne vybaví pri tejto krajine horúce subtropické podnebie, pretože v takom naozaj leží. Teplota v lete dosahuje okolo 40°C, no v zime môže napríklad v takom Ammáne, ktorý je položený severne klesnúť až na nulu a v tedy môže zasnežiť. Samozrejme, neočakávajte tu dobrú lyžovačku, lyžiarské stredisko by ste tam márne hľadali. Naposledy snežilo 16.1.2020.

8. Petra a Malá Petra

Petra patrí medzi novodobé divy sveta a je v skutku ohromná. Ide o mesto vytesané do skál, ktoré jeho stavitelia – Nabatejci, postavili približne 3 storočia pred Kristom.  V preklade znamená Petra „Skala“. Ročne ju navštívi okolo milióna turistov. A to už je naozaj vysoké číslo. Petra sa teda teší veľkej obľube, no málokto vie, že existuje ešte aj tzv. Malá Petra, jej meno z arabského prekladu znamená „Chladný kaňon“. Je oveľa menšia ako Petra, no o to romantickejšia. Malá Petra a Petra sú súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO a určite ich návštevu nesmiete vynechať, keď budete v Jordánsku.

9. Priberiete

Domov si odnesiete kilo, či dve naviac. Sami Jordánci veľmi radi jedia a piknikujú. Jedlo je rituál pri ktorom sa stretáva celá rodina. Veľa sa rozpráva, je a ochutnáva. Taký obed či večera môže trvať aj niekoľko hodín. Jordánske jedlo pozostáva z niekoľkých chodov, ktoré sú rôznorodé a veľmi chutné. Jordánci sú veľmi pohostinní a túto svoju pohostinnost radi ukazujú svojim priateľom. Výhovorky typu „už si neprosím“, „nie som hladná“ alebo „mám dosť“ tu jednoducho neplatia. Pri návšteve Jordánska si vezmite jeden náhradný žalúdok, pretože ten čo so sebou nosíte bežne, vám stačiť nebude. Túto pohostinnosť sme samozrejme vnímali veľmi pozitívne, no na druhú stranu musíme podotknúť aj fakt, že pri takomto množstve jedál sa v Jordánsku dosť plýtva. Takmer zakaždým, keď sme sedeli v reštaurácii sme videli ako čašníci odnášajú ešte takmer plné taniere zo stolov, ktoré si domáci objednali no nezvládli zjesť. Je to veľká škoda.

10. Hummus na raňajky

Asi najlepší hummus aký som v živote jedla bol v Jordánsku. Jedla som ho na raňajky na obed a aj na večeru, nevedela som prestať. Hummus v Jordánsku je národné jedlo a je jednoducho skvelý - nadýchaný a jemný. My v Európe si ho často dávame skôr večer ako záhryz k drinku, no domáci ho jedia hlavne na raňajky aj spolu s falafelom. Nech už je to po správnosti ako chce, keď navštívite Jordánsko, dajte si hummus, vaše chuťové poháriky sa budú tešiť. Recept na hummus nájdete tu.

Veríme, že vás tieto zaujímavosti o Jordánsku pobavili a inšpirovali k návšteve tejto krajiny.

Jordánsko môžete navštíviť spolu s nami, čaká na vás skúsená sprievodkyňa, dobré hotely, kvalitné jedlo a v neposlednom rade množstvo pamiatok a aj troška oddychu pri Mŕtvom mori. Tešíte sa?

Keď sa povie Gruzínsko – odpovedzme si úprimne. Čo sa nám vybaví ako prvé? Viacerým z nás asi gruzínsky koňak, starší zalovia v pamäti a spomenú si, že sa tam narodil Stalin, no a tí mladší…hm, no možno ani nevedia kde je. Avšak práve túto jar sa nám ponúka skvelá príležitosť spoznať túto krajinu – otvára sa totiž pravidelná linka Bratislava – Tbilisi. Takto budeme mať možnosť spoznať túto očarujúcu krajinu jednoduchšie. V našich zájazdoch ponúkame najlepší výber toho najzaujímavejšieho tak, aby sme potešili vyše zmysly. Nielen tie zrakové ale aj chuťové.

Gruzínsko – kde ho na mape hľadať?
Povedzme si však na začiatok základné informácie o Gruzínsku. Patrí medzi krajiny bývalého sovietskeho zväzu a nachádza sa v pohorí Kaukaz. Podľa gréckej mytológie je práve Kaukaz jeden z pilierov, ktorý podopiera zem. Túto krajinu si zamilujete, pretože ponúka nádhernú panenskú prírodu, chutné jedlo, historické pamiatky, teplé more a v neposlednej rade tam žijú pohostinní ľudia, ochotní pomôcť. Oddychovať môžete aktívne – športovaním na horách, či pozeraním pamiatok, ktorých sú tam stovky, alebo si môžete vychutnávať drink na pláži.

Táto krajina leží medzi Európou a Áziou. Z hora hraničí s Ruskom, na východe z Azerbajdžanom a Arménskom a na juhu s Tureckom. Dovolenkovú destináciu z neho môže urobiť skutočnosť, že na západnej strane sa nachádza Čierne more. Celkovou rozlohou je asi o tretinu väčšie ako Slovensko – má okolo 69 000km2. Počet obyvateľov je však  takmer o polovicu menší . Hlavným mestom je Tbilisi, ktoré sa nachádza vo vnútrozemí.

Víza, pasy a mena
Na vstup do Gruzínska nepotrebujete víza a zotrvať v krajine môžete 90 dní. Samozrejme musíte mať platný pas najmenej pol roka po návrate z tejto destinácie. Gruzínskym štátnym jazykom je gruzínčina, ktorá je veľmi špecifická tým, že nepatrí do žiadnej skupiny jazykov – má totiž svoju vlastnú. To zistíte hneď pri vstupe do krajiny –nerozumiete ani slovu a prečítať si tiež neviete, pretože gruzínska abeceda sa skôr podobá na guličky so srdiečkami ako na niečo čo by sa skutočne dalo prečítať. 🙂 V Gruzínsku sa dorozumiete po rusky a kde-tu ovládajú už aj angličtinu (rozumej turistické miesta a hotely). Menou je gruzínske lari (1€=3,48 lari, k. 27.5.2020).

Pchali – pre slovákov možno názov, ktorý vyvoláva úsmev na tvári. No keď raz ochutnáte toto dobré a chutné jedlo, tak sa nim budete chcieť poriadne „napchať“. Toto jedlo nikdy nesmie chýbať na gruzinskej hostine. Je to studené predjedlo, ktoré v lete osvieži a v zime naštartuje imunitu. Základom tohto jedla sú mleté orechy, cesnak, koreniny a zelenina. Pchali môžete robiť z rôznych druhov zeleniny, ale najčastejšie ho robia z cvikly, špenátu a mrkvy. Základom je uvarená alebo upečená zelnina a  môžete ním plniť napríklad grilovanú papriku či baklažán. Pchali poteší mäsožravcov, vegetariánov či vegánov a to nie len chuťou, ale aj priaznivými účinkami. Recept nájdete na obrázkoch.

Chačapuri, alebo ak chcete khachapuri alebo po gruzínsky ხაჭაპური. Je jedno z nespočetného množstva gruzínskych národných jedál. Ide o kysnuté cesto plnené typickým gruzínskym syrom, ktorý sa volá sulguni. Keďže ten sa na Slovensku nedá zohnať, v recepte sme improvizovali a použili sme syr feta a mozarellu. Od roku 2019 je chačapuri súčasťou kultúrneho dedičstva Gruzínska.

Exsistuje okolo 10 druhov a v našom recepte si pripravíme adžarské chačapuri, ktoré je známe tým, že vyzerá ako lodička a v strede má vajíčko. Recept nájdete na obrázkoch. Dobrú chuť, alebo Shegargos!

Počas exkurzií sa človek dozvie mnoho zaujímavých vecí. My vám prinášame zopár informácií o Moskve a Petrohrade, ktoré síce nepotrebujete vedieť, ale sú zaujímavé 🙂

MOSKVA

1. Lenin, ktorého by nebolo vidno. Bude to takmer 90 rokov, čo zbúrali pôvodný Chrám Krista spasiteľa v Moskve. Chrám údajne kazil Stalinovi panorámu komunistického veľkomesta, rozhodol sa ho preto vyhodiť do vzduchu. Na jeho mieste mal vyrásť tzv. Palác sovietov – administratívno-konferenčné centrum s výškou 421m a sochou Lenina na vrchu, ktorá by merala 71m. Súdruhovia však nedomysleli, že v takej výške by kvôli oblakom Leninovi boli vidieť iba špičky jeho topánok. Osud to však rozhodol inak a po odstránení trosiek chrámu stavitelia zistili, že zo spodu presakuje voda, plány sa teda zmenili a na mieste chrámu vyrástol bazén. Dnes však na tomto mieste opäť stojí Chrám Krista spasiteľa postavený podľa povodných fotografií a pod ním sa nachádza kongresové centrum.

2. Pomník hlúposti Stalina. Lomonosova univerzita je ďalšou obrovskou stavbou, ktorú nájdete v Moskve vo Vorobojových horách. Zaujímavé je, že je takmer na vlas rovnaká ako 7 ďalších budov. Podľa želania Stalina dali postaviť jednu takúto budovu nakaždé sté výročie založenia Moskvy. Ôsmu budovu podarovali Poľsku a stojí vo Varšave. Jedna z týchto budov je Ministerstvom zahraničných vecí a je dvojfarebná, lebo jej druhá časť – špička, bola dostavaná neskôr na želanie Stalina. Samotný architekt, ktorý k stavbám vytvoril projekty ju po Stalinovej smrti navrhol zbúrať, ale Chruščev sa rozhodl ju tam ponechať údajne ako pomník hlúposti Stalina.

3. Tajný balkón v chráme. Chrámy a kostoly sú veľmi zaujímavé stavby, okrem bohato zdobených stien či iných sakrálnych komponentov a dekóráciií môžu v sebe ukrývať aj iné tajomstvá ako napríklad tajné chodby, či miesnosti. Inak tomu nie je ani v Kostole Zosnutia presvätej Bohorodičky (tzv. Uspenskij sobor) v Kremli, kde je skrytý tajný balkón. Je schovaný vo veži a vďaka tomu bežným okom nie je vidieť. „Doplatili“ na to aj napoleonskí vojaci, ktorí počas rabovalia lúpili všetko a kradli aj v kostoloch. V tomto chráme však najväčšie bohatsvo bolo ukryté práve v spomínanom balkóne a tak odišli naprázdno. Jeho fotku nemáme, lebo v katedrále je zakázané fotiť.

4. Najvyššie položená výrobňa zmrzliny. 374m vysoká veža Federácie v Moskve je najvyššou vežou v Európe a nachádza sa v tzv. Moscow city – komplexe moderných administratívnych budov. Má 89 poschodí a vyvezie vás tam výťah rýchlosťou 8 metrov za sekundu. K tejto veži máme pre vás aj sladkú informáciu – nachádza sa tam najvyššie položená výrobňa zmrzliny. A čo je ešte lepšie – zmrzlina je zahrnutá v cene lístka a to v neobmedzenom množstve.

5. Odkiaľ je Baba Jaga? Určite všetci poznáte rozprávku o Babe Jage – no viete podľa čoho baba Jaga vznikla? Ak navštívite múzeum Kolomenskoje v Moskve, nájdete tam informácie o pravekej kultúre tzv. diakovskej, ktorá mala zvláštny obrad pochovávania mŕtvych do domčekov s urnami, kde sa ukladal popol zosnulého. Takéto domčeky stávali na okraji mesta a starali sa o nich staršie ženy. Keďže sa tieto ženy starali o „zosnulých“ môžeme si ľahko domyslieť, že sa o nich povrávali rôzne príbehy. Tieto príbehy dali podľa historikov základy práve Babe Jage.

PETROHRAD

6. Ukradnutý čížik. Ak budete dávať dobrý pozor počas plavby po rieke Neva, môžete tam nájsť umiestnenú malú kovovú sošku vtáčika. Ide o čížika a uvidíte ho pri právnickej fakulte. Tu ho umiestnili práve preto, lebo študenti nosili svojho času zeleno-žlté uniformy a tak pripomínali čížikov. Tento vtáčik je už ale sedemnásty v poradí, pretože ho stále niekto ukradne.

7. Deň ermitážneho kocúra. Jedno z najväčších múzeí sveta je petrohradská Ermitáž. Nachádzajú sa tam vyše 3 milióny exponátov. Ak by ste chceli pri každom stráviť aspoň 1 minútu museli by ste tam chodiť celé 2 roky na 8 hodín denne a aj cez víkendy. Toto obrovské množstvo umeleckých diel je strážené rôznymi systémami. Niekedy však na stopercentnú bezpečnosť elektronika nestačí a takéto diela môže poškodiť, čas, vlhkosť či hlodavci. Práve kvôli hlodavcom chovajú v Ermitáži mačky, väčšinou je ich tam okolo 70. Jedeň deň v roku je pre nich špeciálny – je do „deň Ermitážneho kocúra“, kedy tieto mačky pomyslene odchádzajú do dôchodku a sú odovzdávané do opatery bežným ľuďom, ktorí sa chcú o nich starať.

8. Daň za bradu. Dane tu boli od nepamäti a ak nazrieme do histórie nájdeme tam naozaj rôzne kuriozity. Napríklad daň za klobúk, daň z tetovania či piercingu, daň z okien, daň zo sladkostí či daň zo zbabelosti. Veľkú kreativitu pri zdaňovaní predviedol ruský cár Peter Veľký, ktorý zdanil brady. Teda konkrétne tých mužov, ktorí brady nosili. Takto chcel prinútiť svojich poddaných aby sa holili a vyzerali tak viac ako európania.